Can I change my life please?

22. prosince 2010 v 9:25 |  Nia Challs

Prázdniny nám začínajú a ja by som mala byť šťastná z 19 dní voľna. Samozrejme som tomu rada, ale má to jedno ALE

V poslednom čase mi je úplne nanič. Nie fyzicky, ale duševne. Mám chuť zmeniť svoj život o 180 stupňov. Totálne ma prenasleduje pocit...ani neviem ako ho mám popísať, proste cítim, že nemôžem veriť nikomu, že sa všetci pretvarujú a mne je z toho totálne zle. A vždy keď mi tento pocit prechádza, tak sa opäť vracia a ešte silnejší. Ľudia okolo mňa mi lezú na nervy, ich idiotským správaním, jednoducho všetkým. Mám chuť vypadnúť niekde ďaleko nech nevidím všetky tie úsmevy za ktorými sa skrýva faloš. Ja nevravím, že ľudia okolo mňa sú zlý, ohovárajú ľudí okolo alebo dačo také, to s tým nesúvisí, ale keď sa niekomu pozriem do tváre cítim, že nemyslí úprimne to čo robí a hovorí.

http://redriverpak.files.wordpress.com/2010/05/friendship.jpg

Ale nejde len o ľudí okolo mňa, sama neviem prečo mi je tak blbo. Nič mi nevychádza podľa mojich predstáv, všetko sa sere a ja už nemám náladu niečo skúšať keď sa to VŽDY dodrbe. Či je to škola, alebo niečo iné všetko je ZLE.

http://christianlifeag.nextmeta.com/images/library/teens2.jpg

Niekedy sa pýtam sama seba, čo by bolo keby som žila život niekoho iného. Na jednej strane sa cítim hlúpo, keď viem, že ľudia majú oveľa väčšie problémy, ale ja si nedokážem pomôcť. Môj názor je taký, že ľudia ku šťastiu nepotrebujú majetok a peniaze (čo samozrejme k tomu prispieva, ale nie je to to najdôležitejšie) ale lásku, a podporu rodiny a priateľov. Milionári bez priateľov sú oveľa väčší chudáci ako ľudia, ktorí žijú od výplaty k výplate, ale okolo seba majú plno ľudí, ktorí ich milujú. Ja patrím k tej strednej vrstve, nežijem si zle, ale na to aby som každý mesiac minula tisíce na oblečenie a kozmetiku nemám. Kamošky mám, to je jasné, ale momentálne nemám nikoho komu môžem veriť na 100% a zdvôveriť sa mu zo všetkým.Väčšinu ľudí z môjho okolia mám strašne rada a nevymenila by som ich za nič, ale nikoho neberiem ako človeka pre ktorého spravím všetko.

No čo, idú Vianoce, takže sa ich budem snažiť prežiť čo najlepšie s ľuďmi, ktorých mám rada, ale na to aby som bola dokonale šťastná by sa toho muselo veľa zmeniť. Všetkým, čo možno teraz, možno inokedy prídu na tento blog želám veselé Vianoce a šťastný Nový rok 2011.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 megiiiii megiiiii | Web | 22. prosince 2010 v 15:59 | Reagovat

PŘESNĚ PŘESNĚ PŘESNĚ !!! Bože můj, jsem na tom uplně stejně, každé slovo..
Prostě.. Nemám nikoho komu mužu říct 100% vše, každý okolo mně se má líp..  a i když samozžřejmě vím že jsou děti v africe co umírají na hlad, a války apod... tak já jsem přece ted a tady a já mám svoje vlastní problémy. Už mě sere že nevím o nikom s kým bych si fakt reozumněla protože oni nechápou co to je se cítit jako já protože moje kámšoky řeší problémy jako " Vykou*it tomuhle klukovi nebo tomuhle ? Jít na rande s tímto nebo tamtím? Koupit si tento kabátek nebo tamten ?" ...
Všude vidím jen faleš a přetvářku... :(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama