Leden 2011

No school, no problem.

30. ledna 2011 v 18:52 Nia Challs

No nie je dobre človeku, ktorý v nedeľu podvečer počúva svoju milovanú hudbu, oddychuje a vie, že zajtra má voľno a nemusí ísť do tej unavujúcej školy? Vďakabohu, ten človek som ja, takže po dlhom čase neprežívam v nedeľu večer stres z toho, že som sa nič neučila s tým, že na ďalší deň idem odpvedať, prípadne písať písomky.

Rozmýšľam, že na blog začnem pridávať nejaké tie články o móde a kozmetike. Články tohto typu sú už na blogoch premonožené a preto chcem písať hlavne o mojom štýle, obľúbených značkách a podobne. Nechcem aby na blog.cz vznikol ďalší z tisíca iných. Budem sa snažiť o originálne články, ktoré budú súvisieť najmä z mojim subjektívnym názorom. Pri kozmetike budem vychádzať jedine z vlastných skúseností.

Takže toto bol len taký informačný článok, užite si zvyšok nedele a zajtrajšie voľno :)



H&M Cuff, Zara Jacket, Bel Air Top, Zara Jeans

Life is not perfect.

27. ledna 2011 v 18:43 Nia Challs

Úprimne, neviem čo presne sem mám napísať. Všímam si toľko vecí, čo sa dejú okolo mňa, niektoré sú pozitívne, iné negatívne a ja neviem od ktorých mám čo čakať. Na jednej strane ma strašne štve spôsob môjho života. Už som to sem asi písala, ale napíšem to ešte raz, pretože stále to cítim rovnako. Je to nuda. Nezáživné robenie stále toho istého, furt a furt dookola. Nečakám na nič iné len na zmenu, ale tá stále neprichádza. Potrebujem ju. Akúkoľvek, ktorá docieli to, že sa budem cítiť konečne šťastná. Pretože moje šťastie je len akutálne. Teda, cítim sa dobre v nejakej danej chvíli, ale o niečo neskôr je to také ako predtým. Nič totiž nie je trvalé, užívam si každú chvíľu, ktorá sa mi naskytne, ale keď tá chvíľa skončí, opäť rozmýšľam nad tým, prečo nemôže byť môj život aspoň trochu podľa mojich predstáv. Mám toľko nesplnených želaní, a viem, že sa ani nikdy nesplnia, pretože to čo si želám sa nikdy nestane. Každý by asi na toto zareagoval spôsobom, že ak niekto chce niečo dosiahnuť, tak vždy môže, ale toto jednoducho nezávisí len odo mňa. Ale s tým, že sa mi nesplnia moje nereálne želania som sa už zmierila. Aspoň v takých chvíľach, keď si užívam a nemyslím na veci "keby sa to stalo, tak teraz je to úplne inak". Lenže, keď večer ležím v posteli a premýšľam nad kopou vecí, je mi ľúto, že veci nie sú také ako by som si priala. Aspoň sčasti.
Chýba mi veľa, pre niekoho sú to nepodstatné veci, pre mňa však veľmi dôležité. Možno som sebecká a egoistická, keď v tomto myslím len na seba, ale je mi to jedno. Svoje city nijako neovyplyvním, tak načo klamať samu seba? Nechcem tu písať svoje želania, pretože je to príliš osobné a z určitého hľadiska asi aj trochu hnusné, pretože milióny ľudí nemajú nič z toho, čo mám ja a ja som tá, ktorej niečo chýba.

V poslednom čase rozmýšľam nad minulosťou. Ľudia, na ktorých som už ani nemyslela sa mi opäť vracajú do spomienok a mne je ľúto, že už nič nie je ako predtým.Urobila som chyby a teraz za to trpím. Škoda, že som si to neuvedomila včas. Ale čo už stým, nič už neovplyvním, možno raz sa aspoň v niečom priblžim k tomu, čo som mala tak dávno, ale to je vec budúcnosti a nechcem sa s tým zaoberať.
Všertko je zložité a život nie je dokonalý. A asi je len na mne aby som sa k svojej vysnívanej dokonalosti aspoň priblížila.




Same days, same feelings.

26. ledna 2011 v 17:57 Nia Challs

Po niekoľkých dňoch neprítomnosti sa sem opäť vraciam s pocitom, že by som mala napísať opäť nejaký ten článok na zamyslenie, teda o niečom, čo ma momentálne zaujíma a trápi. Lenže nemám žiadnu inšpiráciu, ani náladu sem písať. Som unavená, nič sa mi nechce. Ale nie je to lenivosťou (aj keď tej mám viac ako dosť) som jednoducho vyčerpaná. Stály kolobeh tých istých dní, to zn. ráno vstanem o pol siedmej, škola, poobede doma, večer spať. K tomu prípadne nejaké to učenie, ale ani tomu som sa nevenovala, lebo zatiaľ to nie je také súrne aby som svoj oddychový čas vypĺňala učením. Neznášam to. K tomu sa pridá toto hnusné počasie, sneženie a chlad. Už chcem leto. Zima mala byť na Vianoce a tým mala končiť. Milujem keď svieti slnko, keď začína jar, otepľuje sa, a potom konečne začne to krásne, horúce leto. Hneď mám z toho lepšiu náladu, nech sa už deje čokoľvek.
Dobre, nechcem tu rozpisovať takéto hlúposti o ničom, ozvem sa pravdepodobne až o pár dní, keď už hádam budem mať nejaký dôvod písať.


Bershka Lace Shorts, Vintage Sweater, C&A Fur Vest




Going to my future college (I hope).

20. ledna 2011 v 17:56 Nia Challs

Áno! Zajtra sa chystám do Brna, v sobotu má byť totiž Deň otvorených dverí na Masarykovej univerzite, konkrétne na Prírodovedeckej fakulte. Je to moja vysnívaná univerzita, chcem tam ísť už od prváku, len stále som sa nerozhodla, čo presne tam chcem študovať. V každom prípade, ak ma prijmú odpadnú mi všetky starosti spojené s dalším výberom školy, pretože Masarykova je jediná univerzita na ktorej som si istá, že chcem študovať. Samozrejme radšej by som študovala v zahraničí, ale jazyková bariéra by bola pre mňa veľkým problémom a financie takisto. A preto som sa rozhodla skúsiť to na Masarykovej, lebo konečne by som vypadla z tohto hnusného Slovenska a zároveň nemám problém s jazykom, dopravou ani ničím.
Takže idem si užiť necelé dva dni v študentskom meste, bez rodičov len s kamoškami. Treba si skúsiť vysokoškolský život už teraz :D.
Takže vrátim sa asi až v sobotu večer, strašne sa teším:)

Johanna Vikman Black Tights, Chanel My New Glasses, Knitted Sweater From Weekday, Denim Skirt From Bear Cat La Vintage

Why people judge before they uncover some person?

18. ledna 2011 v 14:09 Nia Challs

Neznášam ľudí, ktorí ostatných posudzujú podľa neadekvátnych vlastností. Vysvetlite mi, ako môže byť niekto posudzovaný podľa toho či je v niečom dobrý a ako sa mu v nejakej činnosti darí?

http://th08.deviantart.com/fs34/300W/f/2008/312/9/e/One_way_in__no_way_out_by_Krapivka2007.jpg


Am I only, who do tasks for last moment?

16. ledna 2011 v 15:54 Nia Challs


Po pomerne peknom víkende plného oddychu sa opäť idem venovať škole. Dozajtra musím odovzdať seminárku, ktorú som mala mať už na piatok, ale nejako sa mi nechcelo a nestihla som ju načas dokončiť (vlastne ani začať :D). A samozrejme ja si všetko nechávam na poslednú chvíľu takže nedeľné poobedie idem stráviť za počítačom a vyhľadávať vyhovujúce informácie :D.
Na blog momentálne nemám moc času a ani nápady na nejaké zmysluplnejšie články. V každom prípade blog nie je povinnosť, ale zábava a odreagovanie, takže niekedy sem pridám možno 5 článkov denne, inokedy možno neprídem mesiac. Ale to pochybujem, lebo články píšem rada, takže moja prípadná neprítomnosť bude spôsobená maximálne učením. Ale keďže ani tomu sa pravidelne nevenujem, len keď mi už horí za zadkom, tak ani to by mi nemalo zabrániť pridávať články.

No teraz si padám napísať seminárku, spraviť úlohu z nemčiny a dúfať, že večer ešte budem mať voľnú chvíľku na oddych :)





Every decision in the present affects your future. That's truth.

12. ledna 2011 v 15:26 Nia Challs

Každý deň sa deje niečo, čo ovplyvňuje našu budúcnosť a pritom si to ani neuvedomujeme. Akýmkoľvek rozhodovaním, dejmi, proste čímkoľvek. Ale nechcem písať o takejto budúcnosti. Žijem pre súčasnosť, to čo sa stalo sa nezmení a neviem čo sa bude diať zajtra. Nechcem žiť pre budúcnosť, nechcem žiť minulosťou, chcem si užívať prítomnosť.
Ale niekedy je dôležité rozmýšľať nad tým čo bude. Hlavne keď sa tým ovplyvní celý náš život, počnúc školou, neskôr prácou, založením rodiny atď. A hlavne o toto mi ide. O takúto budúcnosť, o ktorej musím rozhodnúť už dnes. Nemôžem to jednoducho nechať na náhodu, pokiaľ chcem niečo konkrétne dosiahnuť. Jeden dôležitý moment som už zažila. Výber strednej školy bol pre mňa prvým naozaj veľkým slobodným rozhodnutím. Dnes sa len pousmejem, a nechápem načo som sa toľko stresovala. Nech by som šla na akúkoľvek strednú, aj keď nie na moju vysnívanú, pravdepodobne by sa môj život rozvíjal podobne. Nakoniec som splnila všetky podmienky na prijatie a ja som bola šťastná ako nikdy v živote. Konečne som totiž niečo dokázala, niečo na čom mi skutočne záležalo a vedela som, že je len na mojich schopnostiach, či sa mi to podarí. No dobre dostala som sa na gymnázium, ale teraz si vravím čo z toho? Čo keď ma nevezmú na moju vysnívanú univerzitu? Zmenia sa moje plány? Dobre, šla by som na inú, ale na akú? A aký odbor by som si vybrala tam?
Ja totiž stále neviem, čo chcem konkrétne študovať a ako to môžem neskôr využiť pri hľadaní práce.



One day after christmas holiday and I feel as it wasn't. I'm so tired. F*ckin school

10. ledna 2011 v 18:35 Nia Challs

Prvý deň po prázdninách v škole. Už zase. Kolotoč tých istých dní, okorenených písomkami, skúšaním, referátmi a vecami, kvôli ktorým chodím do školy so strašnou nechuťou. Najhoršie sú tieto dva týždne pred vysvečkom. Zajtra píšeme z angličtiny, skúša asi 10 tém a ja som sa do toho zatiaľ ani nepozrela. A v podobnom duchu to pôjde minimálne do konca týždňa. Ja viem, že som sprostá, keď sa neučím, aj keď viem, že ma budú skúšať, ale ja si inak neviem pomôcť. Poobede prídem zo školy, unavená ako po celodennej námahe a nemám ani najmenšiu chuť opäť prijímať nové informácie. Môj mozog potrebuje oddych, lenže keď ja raz začnem oddychovať, neviem sa prinútiť začať sa učiť. Sedím pri PC, čítam si, kukám telku a vzďaľujem ako sa najviac dá čas keď si už fakt budem musieť sadnúť ku knihám. Lenže ako aj teraz, je skoro pol siedmej a viem, že to nestihnem. A štve ma to, lebo naučiť sa naspamäť je to naľahšie čo môže byť. Ja keď je toho dvadsať stán, aspoň nemusím pochopiť podstatu, pri učení sa na angličtinu je dobré aspoň to, že sa to dá obkecať :D.
No ale nechcem tu rozoberať moje úvahy o tom, ako dávno som už mohla byť naučená a predsa nie som. Idem sa najesť a potom sa HÁDAM budem učiť :)

http://fc06.deviantart.net/fs70/f/2010/318/3/5/time_is_eternity_by_lpdragonfly-d32tw52.jpg


Live your life as you feel it....becasue you'll be not happy ever.

9. ledna 2011 v 15:32 Nia Challs

Každý z nás si svoj život žije tak ako si on stanoví. Ale nie vždy je to tak správne.

Žite svoj život tak ako chcete. Naplno. Žijete predsa len raz. Neobmedzujte sa ostatnými. Buďte takí aký ste, takí akí chcete byť.
Ľudia neskrývajte sa za maskou, len preto aby si druhí o vás mysleli to, čo od vás očakávajú. Buďte svojskí a kašlite na svoje okolie. Prečo by ste sa mali prispôsobovať ostatným? Žite si svoj život ako to vy pokladáte za správne, nech vám nikto neurčuje pravidlá.A tí čo vás nepochopia nie sú tí praví kamaráti. Ten pravý vás totiž podrží v každej situácii a je mu jedno aký ste na povrchu, či vyzeráte ako filmová hviezda alebo sivá myška. Ide o to čo máte vo vnútri. To vám nezoberie nikto. Len vy sami musíte vedieť aký ste naozaj. Či je váš vonkajšok rovnaký ako ste vo vnútri. Pretože len vtedy budete šťastní. Ak sa budete správať ako to cítite vovnútri. Pretvárka nevedie k ničomu. Ak ste vo vnútri taký aký ste, prejavte to aj navonok, nehľadiac na to čo povedia ľudia. Pretože podľa mňa, na nikoho sa nedá 100% spoľahnúť iba na seba. Pretože len vy sami môžte vedieť či to, čo robíte je to, čo je vo vašom presvedčení. Načo robiť niečo, čo sa vám protiví. Len preto, že ostaní chcú aby ste to robili? Lebo nechcete ostatným ukázať svoju pravú tvár? No a čo, že vaše kamarátky majú iný názor, iné záľuby. Ide predsa o vás,
Hlavne žite prítomnosťou. To čo sa stalo sa už nezmemí, a aj keď následky z toho plynú stále, už je to raz tak a inakšie to nebude. A načo sa zaoberať budúcnosťou? Nikto nevie čo bude zajtra, pozajtra, tak načo sa dnes obmedzovať a spoliehať sa na ďalšie dni, keď to čo chcete môžete mať už teraz?


Memories are coming to me.

8. ledna 2011 v 17:04 Nia Challs

Ani presne neviem, čo sem mám napísať. Mám toho toľko na duši a pritom neviem popísať čo presne cítim. Včerajšok mi dal konečne to čo mi tak strašne dlho chýbalo. Ľudí, ktorých mám tak strašne rada a viem, že oni majú radi mňa. Spolu sme si toho veľa preskákali a až teraz si všetci do jedného uvedomujeme, ako nám spolu bolo dobre. Škoda je len to, že sa stretávame len raz za čas, ale tie naše stretnutia vždy stoja zato. Akoby sa vrátili staré časy, ktoré sú ešte stokrát lepšie ako boli. Ľudia sa menia, dospievajú, starnú a ja môžem povedať až teraz, že naša bývalá trieda zo základky je to najlepšie čo ma kedy mohlo (aspoň doteraz) postretnúť. Nikdy sme neboli dokonalí, tvorili sa medzi nami skupinky, nie vždy boli vzťahy v našej triede najlepšie. ale boli sme deti a asi až v deviatke sme držali všetci spolu. A aj keď sa teraz stretávame strašne málo každé naše stretnutie je proste užasné, uvidíme sa spolu po dlhom čase, každý už má vlastný život na strednej, ale keď sa stretneme je to akoby sa vrátil starý život. Každého z nich mám strašne rada a som šťastná, že som chodila do triedy práve s nimi.

http://joyworker.com/images/happy_group.jpg

Na rozdiel od terajšej triedy, kde sú ľudia proste úplne iný, ani neviem ako ich mám popísať, proste chýba im tá iskra čo bola u nás v deviatke. Možno je to len mojimi pocitmi, ale ja to tak cítim a naša terajšia trieda mi proste nesadla. Vzťahy sú úplne iné, ľudia tiež a aj keď sa nehádame, nie sú medzi nami konflikty ani nič podobné nie je to kolektív ľudí, ktorých by som mala naozaj rada. Naše vzťahy sú čisto na neutrálnej spolužiackej úrovni a ja si život v triede predstavujem inak. To, s akým pocitom chodím do školy teraz a s akým som chodila na základke je taký rozdielny, že až teraz si uvedomujem ako mi bolo na základke fajn. Tam som chodila do školy s radosťou, nie kvôli učeniu, ale kvôli tým ľuďom, s tým čo sa zase dneska nového stane a čo z toho bude. Teraz z toho nemám vlastne žiadny pocit, pretože presne viem ako môj deň bude prebiehať. Každý je rovnaký, len učenie a to je všetko. Žiadna sranda, nič nepredvídateľné sa nedeje a mne to už tak lezie na nervy. Ale už mi asi neostáva nič iné, len prežiť ten rok a pol a dúfať, že na vysokej si nájdem podobnú partiu ako sme boli na základnej škole.

Je pravda, že toto som si uvedomila až pri stretnutí s nimi. Na našu terajšiu triedu som si ani nespomenula, cítila som sa ako za starých čias, akoby sme stále chodili spolu do jednej triedy.

http://www.hospitaldreamjobs.com/blog/wp-content/uploads/2010/11/HappyPeople.jpg

Bože ako ja neznášam polročné uzatváranie známok!

7. ledna 2011 v 14:19 Nia Challs

Včerajší aj dnešný deň som strávila doma, užívaním si posledných dní prázdnin. Samozrejme do kníh som sa ani nepozrela, takže cez víkend ma to všetko čaká. A málo toho vôbec nie je. Píšeme písomky hádam zo všetkého a mne je z toho zle už teraz. Neznášam tieto dva týždne pred koncom polroka, vždy je toho strašne veľa, mne sa nechce a nestíham. Nie aby nám aspoň časť dali ešte pred vianočnými prázdninami, keď sa ešte ako tak sústredím na školu, ale nie oni to všetko nechajú na dva týždne a potom do nás pindajú, že ešte nemáme uzavreteé známky. Dneska už kašlem na to, večer idem vonka, takže teraz sa mi to už fakt nepodarí ani keby som chcela.
Pomaly sa pôjdem chystať,niežeby som nemala kopu času, idem až večer, ale potrebujem sa osprchovať, umyť si vlasy, spraviť si manikúru a aj trocha upratať. K tomu budem asi pozerať telku, takže mi to ujde ako voda.


My Favorite Thrifted Skirt, Frenchi Tights, Bdg Bag, Jeffrey Cambell 'Lita' Platforms

Skiing and snowboarding.

5. ledna 2011 v 17:58 Nia Challs

Napriek tomu, že mi statočne tečie z nosa a navyše ma bolí aj hrdlo som si dnes užila úžasnú lyžovačku. Lyžovať sa chodím už od malička, ale tak perfektne ako bolo dneska ešte asi nebolo.
Úžasné počasie, síce mrzlo -10 stupňov, ale svietilo slniečko, sneh sa krásne leskol a zjazdovky neboli zľadovatené ani na nich nebol poloroztopený sneh. Stromy ním boli obyspané a ten úžasný výhľad stál fakt zato. Celý deň nebolo preplnené, ľudí bolo akurát, takže sa jazdilo super. Najprv som chodila na lyžiach a potom som si na dve jazdy po roku vyskúšala snowboard. Zísť kopec zvládam, ale mám sa toho ešte veľa učiť, ak to má nejako vyzerať :D.

Niekedy si kladiem otázku, že načo chodia ľudia do cudziny, míňajú tam ťažké prachy na hotely a zjazdovky, keď úžasnú prírodu majú doma? Jasné, s takými Alpami sa to porovnávať asi nedá, ale nech mi nikto nevraví, že perfektnú lyžovačku si nemôže užiť aj na Slovensku. Keby mali toto v zahraničí tak to vychvália až až, ale keď to majú rovno pod nosom sťažujú sa na všetko možné aj nemožné.

Naozaj krásne strávený deň, kazí mi ho len myšlienka na učenie, ktorému sa budem musieť zajtra venovať. Lebo ako sa poznám v piatok sa mi nebude chcieť a cez víkend takisto.


http://www.kubinska.sk/images/galeria/gal26_v.jpg


I am ill. Again.

4. ledna 2011 v 15:22 Nia Challs

Akom som už v predchádzajúcom článku písala, včera som bola na nákupoch. Šla som do Žiliny a pobehala som celý Mirage a Aupark. Zľavy sú, niekde som bola až prekvapená aké veľké. Napr. v takom Benettone majú na všetko 50% zľavu. Škoda, že sa mi tam nič okrem džínov nepáčilo, tak som si zobrala len tie. Konečne som zohnala hrubý pletený sveter, som z neho nadšená a keď som ho kúpila zľave tak ešte viac. Čo ma sklamalo bolo H&M, zľavy skoro žiadne, len na pár vecí, ktoré boli aj tak o ničom. No ale žilinské H&M je dosť malé, myslím, že v BA majú asi väčší výber, nie?
Ďalej som si kúpila ešte hnedý tenký cardigan, nosím ich strašne rada. Potrebovala by som ešte kabelku, chcela by som sýtohnedú s dlhým ramenom, hľadám ju už asi dva mesiace a ešte som takú nezohnala.

Čo ma ale totálne štve je, že som chorá, mám nádchu, bolí ma celé telo a hlava. Nevydržala som ani tri týždne bez choroby. Od novembra som na striedačku chorá každé dva týždne a už mi to fakt lezie na nervy. Už som si pár dní myslela, že som konečne úplne vyzdravela, keď som zrazu pred spaním cítila ako mi začína tiecť z nosa. Mne sa vždy spustí nádcha v priebehu dňa, ráno občas posmrkem a večer mám červený zodratý nos a vyzerám ako by som ležala s nádchou v posteli aspoň týždeň. A to musím ešte pred mamčou hrať, že som zdravá, lebo tá pripisuje každú moju chorobu slabému obliekaniu, s čím ja vôbec nesúhlasím. Obliekam sa pomerne teplo, len jej sa zdá, že som oblečená naľahko. No ale čo už s rodičmi.

A to sa naši chcú ísť zajtra lyžovať tak uvidím ako to zvládnem :D.

Checked Green Blouse From Http://Www.Wholesale Dress.Net/Casual Grids Long Blouse Green G1162494.Html, Checked Green Tights From Åhlens

Afterchristmas shopping with sales.

3. ledna 2011 v 8:51 Nia Challs

Dneska sa chystám na druhé kolo povianočných nákupov, domíňať posledné vianočné vreckové. Dúfam, že tie najlepšie kúsky ešte nebudú rozobraté:D No, ale ešte je len 3. január tak sa spolieham na to, že ľudia nemali čas behať po obchodoch. Večer idem vonka, takže dneska sa tu pravdepodobne neukážem a ak sa pôjdem zajtra lyžovať tak ani zajtra.
Som rada, že my na Slovensku máme ešte prázdniny. Cez celé prázdniny som sa do kníh ani nepozrela, takže keby sme šli dneska do školy, bol by to menší prúser. Predsa len mám toho dosť na opravovanie. No ale nejdem zatiaľ rozoberať školu. Idem sa chystať a vyrážam.

Zara Boyfriend Blazer, Vintage Polka Dot Dress

New year, new opportunities to achieved a perfect life.

1. ledna 2011 v 14:43 Nia Challs

Ako pozerám všetci prežili skvelého Silvestra, plného zábavy a priateľov. Len ja som ako trúba sedela doma na zadku a pozerala telku. No čo, som asi jediné sedemnásťročné dievča, ktoré trávilo silvestra doma s rodičmi. No ale nebolo mi dobre? :D Pozrela som si "úžasný" silvestrovský program, pri teplučkom radiátore si pozrela ohňostroje a o jednej šla spať. Bol to asi najlepší najhorší silvester aký som kedy mala. Najhorší preto lebo neznášam nudu, rada sa zabávam a pri príležitosti, keď sa zabávajú všetci, by to malo byť dupľom. A asi bol aj najlepší z tých najhorších možných variant. Pekne som sa vyspala, ráno mi nebolo zle a nemrzla som niekde na chate a na ceste domov. V noci som sa necítila dobre, bola som smutná, že som sama, kým ostatní sa zabávajú a teraz? Je mi asi najlepšie. Už mi nezáleží na tom či som sa na Silvestra zabavila alebo ho strávila pri telke, načo mám byť sklamaná kvôli ľuďom ktorí za to nestoja?