Memories are coming to me.

8. ledna 2011 v 17:04 |  Nia Challs

Ani presne neviem, čo sem mám napísať. Mám toho toľko na duši a pritom neviem popísať čo presne cítim. Včerajšok mi dal konečne to čo mi tak strašne dlho chýbalo. Ľudí, ktorých mám tak strašne rada a viem, že oni majú radi mňa. Spolu sme si toho veľa preskákali a až teraz si všetci do jedného uvedomujeme, ako nám spolu bolo dobre. Škoda je len to, že sa stretávame len raz za čas, ale tie naše stretnutia vždy stoja zato. Akoby sa vrátili staré časy, ktoré sú ešte stokrát lepšie ako boli. Ľudia sa menia, dospievajú, starnú a ja môžem povedať až teraz, že naša bývalá trieda zo základky je to najlepšie čo ma kedy mohlo (aspoň doteraz) postretnúť. Nikdy sme neboli dokonalí, tvorili sa medzi nami skupinky, nie vždy boli vzťahy v našej triede najlepšie. ale boli sme deti a asi až v deviatke sme držali všetci spolu. A aj keď sa teraz stretávame strašne málo každé naše stretnutie je proste užasné, uvidíme sa spolu po dlhom čase, každý už má vlastný život na strednej, ale keď sa stretneme je to akoby sa vrátil starý život. Každého z nich mám strašne rada a som šťastná, že som chodila do triedy práve s nimi.

http://joyworker.com/images/happy_group.jpg

Na rozdiel od terajšej triedy, kde sú ľudia proste úplne iný, ani neviem ako ich mám popísať, proste chýba im tá iskra čo bola u nás v deviatke. Možno je to len mojimi pocitmi, ale ja to tak cítim a naša terajšia trieda mi proste nesadla. Vzťahy sú úplne iné, ľudia tiež a aj keď sa nehádame, nie sú medzi nami konflikty ani nič podobné nie je to kolektív ľudí, ktorých by som mala naozaj rada. Naše vzťahy sú čisto na neutrálnej spolužiackej úrovni a ja si život v triede predstavujem inak. To, s akým pocitom chodím do školy teraz a s akým som chodila na základke je taký rozdielny, že až teraz si uvedomujem ako mi bolo na základke fajn. Tam som chodila do školy s radosťou, nie kvôli učeniu, ale kvôli tým ľuďom, s tým čo sa zase dneska nového stane a čo z toho bude. Teraz z toho nemám vlastne žiadny pocit, pretože presne viem ako môj deň bude prebiehať. Každý je rovnaký, len učenie a to je všetko. Žiadna sranda, nič nepredvídateľné sa nedeje a mne to už tak lezie na nervy. Ale už mi asi neostáva nič iné, len prežiť ten rok a pol a dúfať, že na vysokej si nájdem podobnú partiu ako sme boli na základnej škole.

Je pravda, že toto som si uvedomila až pri stretnutí s nimi. Na našu terajšiu triedu som si ani nespomenula, cítila som sa ako za starých čias, akoby sme stále chodili spolu do jednej triedy.

http://www.hospitaldreamjobs.com/blog/wp-content/uploads/2010/11/HappyPeople.jpg
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 megiiiii megiiiii | Web | 9. ledna 2011 v 15:25 | Reagovat

Jsem na tom stejně ;D nedokážu se učit, donutit se a radši jsem na netu :D
Pak u písemky "Oooh shit, že jsem se na to nenaučila :D"
Nejradši bych každý víkend pařila, přes týden chodila ven hned po škole a kašlala na to ale to bych skončila jako uklizečka pro Pražské Služby :DD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama