What's happening? Absolutely nothing!

31. března 2011 v 18:58 |  Nia Challs

To som od 16. 3. nič nepridala? Bože ako mi ten čas strašne letí. Každý deň prejde tak rýchlo, že si to ani neuvedomím a už je večer. No samozrejme okrem školy, lebo tam mi každá minúta pripadá ako 2 hodiny. Ale dokonca aj tam sa to dá prežiť, lebo nejako ustálo písomkové obdobie, takže nestresujem sa. Ale pomaly sa začínam obávať toho, kedy to na nás zase doľahne. Lebo ja neviem či sa naši profesori dohadujú alebo čo, ale všetci nám drbnú tie písomky naraz :D.
Zajtra však je prvý apríl, čo znamená, že sa učíme len minimálne (prípadne vôbec) a v pondelok ideme na exkurziu, tak si užijem pocit, že sa nemusím učiť aspoň kým sa dá.
Chcem už KONEČNE pridať na blog, nejaké tie zmysluplnejšie články, nielen takéto denníkové zápisy, ktoré píšem len preto, lebo nemám čas. A ten si nespravím ani tento víkend lebo začínam birgádovať, a robim zajtra poobede a skoro celý víkend. No ale to mi zase až tak nevadí, aspoň nebudem trčať doma a zarobím si. V máji by som už chcela ísť do Bratislavy na nákupy, aj keď neviem či mi moje plány vyjdú, lebo predsa len škola je škola. Niežeby mi vadilo vymeškať jeden či dva dni zo školy, ale tu by už bol problém, či by ma mamina uvoľnila kvôli nákupom :D.

Tumblr_l880tbrmqq1qcjclio1_500_large

Ako som už písala vyššie, čas mi beží tak strašne rýchlo. Ani si poriadne neuvedomujem čo sa okolo mňa deje, pripadá mi, že si život vôbec neužívam, jednoducho čas plynie a nič sa nedeje. Chcem si užívať a cítiť že v živote sa niečo deje. Chcem sa tešiť z víťazstiev, baviť sa, prekonávať trápenia a ťažké dni, zažívať srandu, pocit, že sú tu ľudia ktorí nestoja ani za zmienku a naopak tí ktorí mi prinášajú úsmev na tvár. Jednoducho chcem večer zaspávať s myšlienkami na to, že život stojí za niečo a chcem sa tešiť na to čo bude zajtra. Ale namiesto toho mám pocit, že čas ide a ja len stojím na jednom mieste a všetko je stále rovnaké, nudné, bez života a šťavy. Nie som smutná, sklamaná, ale ani šťastná a usmievavá. Niekomu možno stereotyp vyhovuje, ale pre mňa je to to, čo na živote najviac nenávidím. A najhoršie je, že to ani nemám ako zmeniť.
No aspoň som napísala, ako mi mometálne je. Nebudem sa cítiť lepšie, pretože som zo seba nedostala to zlé a to čo ma štve, pretože ja vlastne také ani nič necítim. Bolo tu už zopár článkov, kedy sa mi fakt uľavilo na duši, ale teraz nič.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 megiiiii megiiiii | Web | 1. dubna 2011 v 17:45 | Reagovat

Ty jsi určitě moje dvojče. Já totiž věřím že každý na světě má dvojče a není možný aby jsme se na všem tak shodly ! :D
Uplně přesně ! Taky kolem mně jen čas plyne, každý den šíoeně rychle uběhne, kromě školy dopoledne. Neužívám si života a přijde mi že za senbou nechávám jen tak ty nejlepší léta života. Krucinál zlato, proč bydlíš tak daleko ? :(( <3
S tebou bych se dokázala bavit hodiny a hodiny a hodiny.....
Doufám že se jednou potkáme, svět je malej ! :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama