Říjen 2011

Autumn Holiday

31. října 2011 v 21:42 | Nia Challs |  Nia Challs

Po dosť náročnom a čo sa školy týka, dosť zanedbanom týždni nám v piatok začali prázdniny. Po dozvukoch, kde som sa konečne zabavila a odreagovala nastúpila sobota a nedeľa, počas ktorých som bola absolútne nevyspatá a unavená. V sobotu sme mali rodinné stretnutie, na ktoré sa väčšinou teším, ale nakoniec sa na nich nikdy naozaj nebavím. No to je tak, keď ste v rodine jediný tzv. teenager, našťastie aspoň spolu s bratom, pričom ostatní majú 30+ alebo 10-, čiže ani s jesnými ani druhými si príliš zábavy alebo aspoň rozhovoru (pokiaľ sa samozrejme netýka školy a otázky: kam sa chystáš na vysokú) neužijete.
Nedeľa bola pre mňa oddychový deň strávený za notebookom, vonka nebolo príliš lákavo a ja som bola ešte k tomu všetkému maximálne unavená.
No a dnes, dnešok bol pre mňa taký obyčajný, ale zároveň veľmi fajn. Vonka bolo krásne, šla som sa prejsť a a večer som to zakončila v Mekáči spolu s kamoškami.
Oh bože, nepáči sa mi aké nudné a o ničom vety tu píšem. Momentálne však nemám nejako čas písať sem kedykoľvek ma niečo napadne alebo čo sa mi stane, lebo vlastne v poslednom čase sa toho zase až tak veľa nedeje. Zase ma nejak chytá únava, idem asi zaľahnúť a spať.

307126_10150373969003726_833913725_8107530_1067185190_n_large
na jeseni milujem tie farebné listy na stromoch medzi ktorými prebelskuje modrá obloha. úžasné :)

This day should be a learning day....but I change it for relaxing day :)

26. října 2011 v 20:10 | Nia Challs |  Nia Challs

Opäť sa mi dnes potvrdilo, že keď človek niečo na maximum očakáva čaká ho vo väčšine prípadov sklamanie, Čím viac čaká tým je z toho viac mimo, keď sa daná vec nevydarí. Ale nevadí, hlavu hore. Dejú sa aj dôležitejšie veci.

Dneska som si spravila oddychový deň, pretože mi bolo hrooozne zle. Plánovala som sa učiť na zajtra, keďže toho máme dosť, ale namiesto toho som som celý deň pozerala Pretty Little Liars, ležala v posteli a chystala sa, že sa už už idem učiť. Zajtra budú stresy, vlastne sú už teraz, ale ako vidíte, opäť nechytám do ruky knihy, ale ťukám do klávesnice.
Zajtra už nejako školičku prežijem, poobede sa chystám do Žiliny a v piatočk konečne na dozvuky! Takže prázdniny si idem užiť najprv v párty štýle a potom už hádam úpravou "môjho" bytíku.
OK, treba sa mi učiť, americká novodobá literatúra sa nedá naučiť za 15 minút, so let's get started!

Tumblr_ltn2ylvrsg1qfqnjko1_500_large

Yeah!!! When learning is good for something...:)

23. října 2011 v 20:17 | Nia Challs |  Nia Challs

Týždeň po stužkovej, opäť s kopami učenia pred sebou. A ja som opäť taká hlúpa, že som sa do ničoho ani nepozrela a zajtra v škole budem stresovať. Nevadí, dávam si závazok, že sa idem čiť už úplne naozaj, od ZAJTRA :D. Všetko pekne po poriadku, lebo tesne pred maturami budem šalieť.
No v súvislosti s učením ma postrela jedna neskutočná vec. Ja saa totižto nedokážem vôbec sústrediť keď mám doma brata, rodičov a potom učenie len odkladám a odkladám na neskôr a aj tak sa do toho nikdy nedonútim. Dneska som sa však dohodla s mojou milovanou tetou, ktorá má voľný byt v centre mesta, že si tam môžem preniesť veci a z času načas tam prespať, jednoducho si tam vytvoriť vlastný priestor (nielen) na učenie. Je to pre mňa úplne neuveriteľné, vždy som chcela mať vlastné miesto, zariadené podľa seba, kde budem mať pokoj od všetkého a od všetkých keď budem chcieť. A čo nevidieť si tam budem nažívať aspoň pár dní do týždňa. Teším sa z toho ako malé decko :D. Takže už tento piatok si to tam idem ako tak zariadiť a užívať si ten úžasný pocit aspoň čiastočného osamostatnenia. Nie že by mi bolo doma zle, práve naopak, ani sa oficiálne nesťahujem, ale v 3izbovom byte si teda veľa súkromia neužijem a tak aspoň dakedy budem mať možnosť byť v tom "svojom".


Tumblr_lta4nuziuc1qfji2jo1_500_large



Am I really alone or I just feel like that?

7. října 2011 v 16:40 | Nia Challs |  Nia Challs

Celý dnešný deň je nejaký divný. Od rána sa necítim dobre a nie je to len tým, že ma už tretí deň statočne bolí hrdlo. Robia to ľudia naokolo, čo sú nervózni už od rána, hádajú sa, prípadne sa ani nerozprávajú, stále len do každého hučia, a ja to ani za boha nemôžem zniesť. Neznášam to, keď sa všetci okolo mňa správajú ako najväčší egoisti, mysliaci len na seba, tie ich pridrbané dogmatické reči, v ktorých majú pravdu len oni a nikto iný.

Ale nejde len o to. Píšem sem lebo sa cítim sama, opäť po dobe z minulého roka keď ma podobné depresívne nálady chytali podchvíľou, a ja mám pocit, že je to tu opäť. Mám potrebu kdesi ísť, stačí mi vypadnúť len niekde na kávu, lebo fakt sa mi nechce trčať zavretá doma aj keď je vonka hnusne a ja v takomto upršanom a chladnom počasí najradšej sedím pri nejakom seriáli a pijem teplý čaj. Nemám náladu byť s veľkým počtom ľudí, chcem byť s jednou, dvoma kamoškami a kecať len tak o blbostiach. Ako však zisťujem, z tých mála ľudí s ktorými chcem byť na mňa všetci kašlú, čiže ja idem ako taká krava sedieť na zadku, čumieť do blba a myslieť na to čo ma trápi.
Čoraz viac premýšľam nad niekým, s kým som sa už nevidela poriadne dlho, ak hej tak len na pár sekúnd a uvedomujem si, že mne tieto 2 osoby v mojom živote tak strašne chýbajú. Spomínam na všetky udalosti čo sme spolu zažili, na naše hádky, prespávania, dni, keď sme len tak behali po vonka a kecali a kecali. Viem, že je to možno trocha trápne a sentimentálne, a na mňa si už možno ony dve ani nespomenú, ale ja to tak proste cítim.

V najbližšom čase ma čaká stužková, dokonca už o týždeň, takže tento týždeň sa budem baviť jednak pri príprave programu, z ktorým sme ešte ani nezačali, pri dolaďovaní posledných detailov, o čosi neskôr na dozvukoch, prípadne aj iných školských akciách. Myslím, že tieto moje terajšie pocity na tú chvíľu odignorujem, pretože budem zamestnaná niečím iným, ale v kútiku duše a pri ďalšom okamihu keď sa budem cítiť sama a s tým že ma všetko sere, sa vrátia a to v dosť podstatnom rozmere.

54555741_large